DVE SEZÓNY

Každý rok, keď do rakúskeho údolia Ziller zavíta zima a prvý sneh pokryje vrcholky Álp, pripravujú Gerald so synom Hans-Jörgom svoj zrub na pastvine Stackerlalm na jej prečkanie. Potom ženú svoj dobytok z pastvín v nadmorskej výške 1 850 metrov späť do údolia a prenechajú ho kamzíkom. Ale hneď, ako sa sneh roztopí, vrátia sa späť. „Takto to robíme každý rok,“ vraví Gerald Hotter.
DOBYTOK ZAŽENIEME DOLE DO ÚDOLIA NA ZAČIATKU OKTÓBRA, KDE PREČKÁ CELÚ ZIMU. A HNEĎ, AKO SA SNEH ROZTOPÍ, VRACIAME SA SPÄŤ. TENTO CYKLUS SA OPAKUJE KAŽDÝ ROK.
GERALD HOTTER

TRADIČNÝ SPÔSOB

Pastvina a zrub patria rodine už pár storočí. Už je z toho tradícia. Keď sú pasienky v lete zarastené šťavnatou trávou, Hotterovci sú na nich so svojím dobytkom. „Mlieko je vtedy najlepšie za celý rok,“ tvrdí Gerald. „Má najviac zložiek a najvyšší podiel tuku, pretože kravy sa pasú iba na kvalitnej tráve.“ A na 120-hektárovej pastvine jej pre trinásť dojníc a deväť teliat rodiny Hotterovcov narastie viac ako dosť.
KRAVY PODOJÍME RÁNO O PIATEJ, POTOM ICH VYPUSTÍME, VYKYDÁME HNOJ Z KRAVÍNA A MLIEKO POŠLEME LANOVKOU DO ÚDOLIA. POOBEDE SA KRAVY Z PASTVY VRÁTIA A MY ICH ZNOVA PODOJÍME. NOC PREČKAJÚ V KRAVÍNE A TAKTO SA TO OPAKUJE KAŽDÝ DEŇ.
HANS-JÖRG HOTTER

UŽITOČNÉ STROJE

Život v Alpách bol kedysi náročný. Hans-Jörg si pamätá, ako mu starý otec rozprával o časoch, keď tam neboli žiadne lesné chodníky ani cesty a ľudia robili všetko vlastnými rukami. Hnoj vynášali v košoch, pastviny kosili kosou a seno viazali do balíkov, ktoré potom nosili do chatrčí na vlastných hlavách. Dnes na vykydanie hnoja či odvoz sena postačí stroj. Život je tak v Alpách omnoho jednoduchší.
KEDYSI TU NEBOLI ŽIADNE CESTY, PROSTE NIČ. VŠETKO SME NOSILI NA CHRBTE A AK SME NIEKAM IŠLI, IŠLI SME PEŠO. BOLA TO FYZICKY VEĽMI NÁROČNÁ PRÁCA.
GERALD HOTTER

CESTA VŠETKO ZMENILA

Cesta naprieč pastvinami bola postavená pred dvanástimi rokmi a odvtedy premenila farmárčenie aj techniku. Predtým sa hore všetko posielalo jednoduchou lanovkou a dobytok sa hnal pešo po náročných lesných chodníčkoch. Dnes je všetko omnoho dostupnejšie. „Ak si zviera nešťastne zlomí nohu, kedykoľvek ho môžem zviezť dole do údolia,“ vraví Hans-Jörg. „Nemusím ho zabiť priamo na pastvine, pretože by nebola iná alternatíva.“
TECHNOLÓGIA JE DNES NA VEĽMI VYSOKEJ ÚROVNI. JE TO PRE NÁS VEĽKÁ VÝHODA, PRETOŽE MÔŽEME SALAŠ SPRAVOVAŤ OMNOHO JEDNODUCHŠIE.
Gerald Hotter

SLANINA PRE
UNAVENÝCH ALPINISTOV

Dnes z doliny pešo stúpajú už len turisti. Výšľap im zaberie približne dve a pol hodiny. V Stackerlalme si môžu oddýchnuť pri tanieri plnom domácej slaniny, syra a masla, ktorý im pripraví sám Gerald. Hotterovci každoročne zabijú štyri ošípané na slaninu a bravčové mäso a Geraldova manželka dokonca sama vyrába miestnu živicovú špecialitu, Zirbenschnaps. Gerald tvrdí, že stále viac a viac ľudí znova objavuje pravé prírodné produkty a salaš navštevujú iba pre ne.
TU SME DOMA. MILUJEME
NAŠE ÚDOLIE.
GERALD HOTTER

TAK VYSOKO, AKO SA LEN DÁ

Rodina si užíva život v súlade s prírodou. Podľa Hans-Jörga sú mestá zaujímavé, ale nedokázal by si predstaviť život v jednom z nich. Dodáva, že keď pije svoju rannú kávu, potrebuje k tomu vrchy a krásny výhľad. Keď sa v novembri príroda schyľuje k spánku, často ráno vyrazí na čo najvyššie miesta hôr a cez ďalekohľad sa kochá pohľadom na krajinu vôkol. Tak Hans-Jörg relaxuje.
JE FAJN, KEĎ VŠETKO IDE TAK, AKO MÁ. ŽIADNE NEHODY, ŽIADNE ZRANENIA DOBYTKA ... TO JE VŽDY DÔLEŽITÉ.
Hans-Jörg Hotter

NÁVRAT JARI

Už čoskoro bude čas pobrať sa späť do údolia. Geralda teší, že sa tam vždy na jeseň môže vrátiť. Keď príde jar, Hotterovci sa opäť vrátia na svoje pastviny. V máji, keď postupne ustúpi snehová pokrývka, poženú dobytok hore kopcom. Najprv sa zastavia na alpskej pastvine Aste vo výške 1 400 metrov nad morom, no a potom už vystúpia na 1 850 metrov, späť na svoju pastvinu Stackerlalm.